MONT EVEREST 8 848 m

                     LACO KULANGA

Poznám ho roky, no stretli sme sa a tak nejak spolu aj podebatili pred jeho milovanou Skalnatou chatou niekedy v máji 2020. Bolo to milé stretnutie a sú z toho spoločného posedenia aj fotografie.

Tento príspevok  je taká moja pocta k tejto veľkej tatranskej legende medzi horskými nosičmi, ktorý má veľa neprekonateľných rekordov.

Obdivoval som ho stále a aj dnes, keď už nie je medzi nami.

Niečo z jeho života.

Vyučil sa v Ostrave za baníka, neskôr pracoval ako vlekár a údržbár. V roku 1968 mal svoju prvú vynášku na Zamkovského chatu a časom sa stal profesionálnym nosičom a chatárom. Najdlhšie pôsobil na Zamkovského chate a to od roku 1982 až do roku 1995. Potom to bola jeho milovaná Skalnatá chata a to od roku 1993 až do roku 2020, ktorú v tom od roku 1993 začal rekonštruovať. Do povedomia sa dostal aj vďaka rekordne ťažkých vynášok, vďaka ktorým bol známy ako "kráľ tatranských nosičov" a napríklad na Zamkovského chatu vyniesol 207,5 kg, na Téryho chatu 151 kg a na Zbojnícku chatu to bolo 141 kg. Rekord ale má 211 kg a to zniesol zo Skalnatej chaty na stanicu lanovky Šart.

Ladislav Kulanga sa narodil 20.augusta 1949 a 14.septembra 2020 nás opustil. Bol to náš slovenský chatár a nosič, pôsobiaci vo Vysokých Tatrách a svoj posledný náklad niesol práve na tu jeho milovanú Skalnatú chatu. Mal taký svoj slogan, že slová sú zbytočné.

Bol to nekorunovaný kráľ tatranských nosičov.

Hora je miestom tak zhynutia, ako aj zrodenia. Zahynie v nej občas nádej, občas nepokoj. Zrodí sa v nej hrdina, ktorý je aj za života opradený legendou. Laco je ten, bez koho by sa hory azda ani nezaobišli. Neodradili ho ani roky práce, nezlomil ho ani neskorší vek a nepoľavil ani pod náporom neustálych z mien v spoločnosti. Musí to byť skutočná spriaznenosť, ozajstné priľnutie, dokonalý súzvuk hôr a človeka, ktoré spôsobuje, že vzájomný vzťah sa vyhol aj tvrdému zubu času.

O Lacovi sa hovorievalo, že bol zadumčivý, niekto dokonca tvrdil, že má v sebe driemajúci hnev. Ale on iba hľadel tam, kam sa málokto odvážil pozrieť - hľadel za dolinu a v nej čítal príbehy. O čom asi boli, mali nádych veselosti alebo boli skôr vážne, to nevie nik, iba on sám.

Laco rád pozoroval. Bol možno v rečnení opatrný, ale rozprávanie si vynahrádzal inak. Všímal si pozoruhodnú pravdu, že človek je iný tu a iný zasa tam. Za tie roky stretol obrovské množstvo ľudí a v horách sú o niečom iní ako dole. Väčšinou v horách stretnete zaujímavých ľudí, každý zo svojím osudom. Je zaujímavé ich pozorovať hovorieval Laco. Dokázal venovať dlhý a častý pohľad rovnakému miestu, pretože vedel, že do oka prenikne vždy čosi celkom nové, čo mu predtým uniklo. Z chaty máme krásny výhľad a každý deň je iný a to je fascinujúce. A tá dolina, tá dolina, ta sa k nemu prihovárala tak dôležito, tak čo väčšina hľadá ale málokto to nájde. To je ten pokoj.

Všetko čo som tu popísal je z internetu a ponúkam tu aj nejaké fotografie, taký fotodokument a ešte niečo, tu nižšie sa dajú písať komentáre ak by niekto mal chuť niečo napísať k tomu všetkému čo tu čítal a videl.

TATRANSKÁ LEGENDA - LACO KULANGA – človečina – album na Rajčeti