MONT EVEREST 8 848 m

  PETER PETRAS

Ako začať tento príbeh o veľkej legende našich Tatier.

Poznám ho veľmi dlho, no nikdy sme sa nestretli. Nikdy som nemal to šťastie, keď som bol v Rainerovej útuľni, aby tam bol a preto nemám vlastnú jeho fotografiu, alebo spoločné foto s touto legendou, ako to je napríklad s Viktorom Beránkom, Lacom Kulangom či Paľom Barabášom.

Obdivujem ho, aký je to silný chlap, ako sa pustil do nemožného a z ruiny postavil úžasnú útuľňu, kde sa vždy cítim perfektne, ak si tam s partiou posedím pri čaji či varenom vínku.

Mám tri jeho knihy a čítajú sa so zatajeným dychom.

Horolezec, horský nosič a chatár Peter Petras od roku 1998 spravuje Rainerovu útuľňu v Starolesnianskej Poľane, ktorú zachránil pred schátraním. Je to profesionálny pedagóg a zrekonštruoval útuľňu a každoročne na troch kráľov stavia ľadový, alebo teda snehový Betlehem, ktorý dopĺňa atmosféru tejto najmenšej tatranskej chaty.

"V človeku sa skrývajú neskutočné veci. A je to práve preto, že sa nikdy nevzdal a posúval svoj limit".

Ako som sa niekde dočítal, Petra Petrasa ovplyvnil jeho starší brat Jozef, ktorý vyniesol v roku 1959 na Zbojnícku chatu 137 kg vážiacu pec. Sám to spomína : "Najviac som vyniesol  okolo 130 kíl, boli to kachle. Nedali sa rozobrať.Chatár mi za to sľúbil peniaze na oblek. Časové rekordy som nerobil, lebo som nemal hodinky. Vtedy sa nesúťažilo. Robilo sa, čo sa muselo. Boli treba kachle, tak som ich vyniesol. A či to bolo za dve alebo päť hodín, to bolo jedno. Nebolo s kým súťažiť. Čo vari s pani Hudáčkovou?"

V roku 1863 postavil podnikateľ Ján Juraj Rainer neveľkú útuľňu neďaleko Hrebienka. Keď zomrel, začala chátrať. Obnovili ju, ale turistov už nelákala. Až kým sa jej ujal Kežmarčan Peter Petras. "Ako nosič, som si bol pozrieť bývalú chatu Kamzík. Vtedy som nevedel, že vedľa nej stojí najstaršia chata v Tatrách - Raineorova. Bolo tam množstvo neporiadku a smetí. Stále ma mátala myšlienku na jej obnovu. Ako učiteľ nemal veľa peňazí. Aby čo-to zarobil, začal intenzívnejšie venovať horskému vynášaniu. Do obnovenia chaty venoval vlastné peniaze. Niečo sme si požičali, no najväčší problém bol presvedčiť manželku, aby sme sa do toho pustili. Aj pre moju tvrdohlavosť sa to podarilo. Chcelo to veľa úsilia a práce. Pamätám si, že sme nazbierali 36 vriec odpadkov a pustili sa do práce. Až 80 percent investícii je našich," spomína Petras. 

Nadšenie a radosť zatienila obrovská pohroma! Keď pred 20 rokmi obnovil Peter Petras Rainerovú chatu, netušil že už ďalší deň sa do histórie zapíše čiernymi písmenami. Zbojnícka chata ľahla zo 14. na 15. júna 1988 popolom. Ako hovorí Petras : jedno oko sa radovalo, druhé plakalo.

Vďaka Petrasovi otvorili Rainerovu chatu-útuľňu 13.júna 1988. Dnes ju už vedie syn Peter Petras ml. Chata je v prenájme od štátnych lesov, Petrasovci od nich paradoxne kupovali ešte aj drevo na obnovu. "Vychovali sme ju ako naše dieťa, verím, že to tak aj ostane," dúfa Petras.

Tak toľko okolo tejto tatranskej legendy. Verím, že sa s Petrom Petrasom raz stretnem, myslím Petrasom starším. Mladšieho som videl naposledy keď som si kupoval tu knihu. Kamarát čo tam nedávno bol a stretol sa s ním, mi doporučil, aby som tam šiel v týždni a nie počas víkendu. Vytvoril som taký menší foto dokument, kde sú aj moje fotografie, no nie hlavného hrdinu tohto môjho príspevku v rubrike Legendy hôr, ale mohlo by sa to menovať aj takto : Príbehy tatranských legiend.

TATRANSKÁ LEGENDA - PETER PETRAS – človečina – album na Rajčeti

P.s. ak by mal niekto chuť, tu nižšie je možnosť napísať komentár.