VIKTOR BERÁNEK
VIKTOR BERÁNEK
Viktora poznám tiež dlhé dlhánske roky. Viem o koho ide, čo robí v Tatrách. Od kedy žije v Tatrách. Prvý krát sme sa tak na živo stretli, tak ozaj stretli nie len na chodníku tatranskom, alebo sa pozdravili na Chate pod Rysmi, kde sme aj sme si spolu posedeli, porozprávali. Tiež to bolo to v Chate pri Popradskom plese, kde pracoval vyše trinásť rokov môj starší brat Jozef. Bol som tam aj s mladším bratom Ivanom pomôcť na chate - sory - Horský Hotel Popradské pleso je to správne takto. Boli sme pomôcť pri organizácii Medzinárodného kynologického seminára psovodov a psov HZS a potom rok čo rok.
Niečo o Viktorovi.
Horský nosič Viktor Beránek prišiel do Tatier v roku 1969. Vystriedal niekoľko tatranských chát a od roku 1977 pracuje a robí chatára na Chate pod Rysmi. „Najväčšiu rolu v horách zohráva tá sloboda. Ja som sem prišiel kvôli horám. A nie len kvôli ich kráse, ale hlavne kvôli tomu, že sa tu cítil slobodný. Mohol som tu žiť naplno a robiť to, čo som chcel. Tá sloboda sa nedá nahradiť ničím. Ničím."
Mladého Beránka zo školy vyhodili, pretože sa odmietol učiť ruštinu a na zošit si ako názov predmetu napísal „Okupantčina". Našiel si prácu kuriča, ale z tej ho vyhodili, keď rok po ruskej invázii červenou farbou pokreslil Tatry sloganom „Rusi-Rusi, to slovo sa mi hnusí".
Do zamestnania ho prijal až chatár Zbojníckej chaty František Kelle st., lebo za nepracovanie mu hrozil trest za príživníctvo. Beránkovou zásadou ostalo všetko vynášať na chatu na chrbte: „Vrtuľníkom by to vyšlo tiež približne tridsať centov za kilogram, čo platí nosičom, tí sa však potrebujú uživiť. Okrem toho stratili by sme kontakt s prírodou, a to už by sme boli čistí biznismeni. To nechcem."
TOĽKO Z INTERNETU a TERAZ NIEČO O MNE A ŇOM
Ako som už vyššie písal, poznám ho roky, ale len tak z rozprávania či náhodného stretnutia na chodníku. Tak nejak osobne som sa s Viktorom spoznal v roku 2018 cez staršieho brata Jozefa - zamestnanci z Hotela ho oslovovali Deduško. V tom čase, čo brat bol taký údržbár na všetko, som tam na chate - to sa mi píše lepšie ako horský hotel - bol behom roka veľmi často a aj na celý týždeň. Chodil som tam na takú brigádu, kadečo som opravil, s bratom šiel nakúpiť čo bolo treba v kuchyni či v reštaurácii. Do práčovni odviesť prádlo na pranie a doviesť čisté. Okolo chaty bolo vždy veľa roboty. Napríklad doviezli drevené brikety a vozili sme ich z parkoviska dole pri železnici hore na chatu do kotolne. Za to som mal zadarmo stravu a nocľah a mohol som si chodiť na túry kde sa mi zachcelo.
V tom roku 2018 sa po prvý krát konal ten seminár lavinových psovodov a psov. Behom dňa sa cvičilo a večer sa sedelo v Reštaurácii alebo v Bufete. No a tam prišiel večer čo večer aj Viktor na kus reči a zastavil sa pri tom či pri tamto záchranárovi a hodil reč. Zastavil sa aj pri nás, pri troch bratov konečne sme sa zoznámili a tak sme sa aj zblížili. Ixkrát som ho fotil v horách ale aj v Liptovskom Mikuláši napríklad.
Liptovský Mikuláš - Zrkadlenie - FUN FABRIC tallk show Janky Šipekovej v zrkadlení otázok a odpovedí. Najskôr to bolo 14.januára 2018 tak celkovo o živote horského chatára a horského nosiča. To som nahovoril kamarátku Danku s jej Peťom a šli sme tam. Stretli sme sa tam s Katkou a doviezla sa s nami domov. To sme mali vopred dohodnute. Vzniklo tam aj spoločné foto s Viktorom.
Potom ešte raz 14.apríla 2018 v klube FUN FABRIC a bola to prednáška Od Atktídy po Antarktídu. Šiel som vlakom sám k mladšiemu bratovi Ivanovi do Kráľovej Lehoty a s ním potom na prednášku. Prišiel aj starší brat Jozef. Tiež tam vzniklo zopár fotografii a pred klubom sme s Viktorom chvíľu hodili reč. Obe prednášky boli SUPER.
Vytvoril som foto dokument - foto album a tam všetko je, všetko o čom tu vyššie píšem a ešte viac fotografii aj zo súkromného archívu Viktora.
TATRANSKÁ LEGENDA - VIKTOR BERÁNEK – človečina – album na Rajčeti
Vytvoril som potom ešte jeden taký foto dokument, alebo teda foto album. Tam sú už len fotografie čo som ja nefotil a poväčšine sú to fotografie od Joža Kubániho a rôzne iné čo som našiel niekde na internete. No objaví sa tu aj nejaké to moje foto, ohľadne knihy, ktorú Viktor spolu s Oľgou Krajčiovou napísal a vyšla tento rok 2023. Knihu mám a už aj prečítanú a číta sa perfektne a doporučujem!
Tu je ten druhý fotoalbum s Viktorom.
A 23.októbra 2023 tu dopisujem, že slávnu kadubudku strhla víchrica. Toto som našiel na internete : Legendárna farebná latrína, ktorá stála len dvesto metrov od najvyššie položenej horskej chaty na Slovensku je žiaľ, minulosťou. Nevydržala nápor silného vetra, ktorý ju v rýchlosti 170km/h doslova rozmetal.
Verejná horská latrína známa farebnosťou aj panoramatickým výhľadom na krásy slovenských hôr, sa v dôsleku silnej víchrice Wolfgang rozmetal po okolí. Turisti na ňu v radoch dokázali čakať aj niekoľko desiaty minút. Išlo totiž o najznámejšiu latrínu, ktorá stála vo výške 2 500 metrov nad morom neďaleko Chaty pod Rysmi. V približne 90-stupňovom uhle bolo z latríny vidno všetky okolité kopce takmer ako z vrcholu Rysov.
Na sociálnej sieti o škode informoval aj verejný profil Vysoký Tatier. Latrína to nedala. V noci bola rýchlosť vetra cez 170km/h.
Bola legendou, ktorá preslávila slovenská Rysy široko-ďaleko, na Slovensku i v zahraničí. Ikonickej, najvyššie položenej kadibudky s unikátnym výhľadom však už niet. Predná strana kadibudky bola totiž presklenná. Počas vykonávania potreby sa tak mohli turisti kochať pohľadom, aký nikde inde zažiť nemohli. Využívali ju turisti doslova z celého sveta. Kuriózne je, že sa stala natoľko populárnou, že za desať rokov ju navštívilo približne pol milióna turistov. Mnohí museli počas turistickej sezóny, ktorá je na Rysoch od 15.6. do 31.10., na vstup do nej došlova čakať v radoch. No kadibudka bude nová a zatiaľ tam postavili provizórne WC. Teraz sin užijete okrem výhľadu aj prípadný dážď, sneženie či vietor nielen odspodu, lebo to WC je teraz bez búdky. Už je aj konto, kto chce pomôcť, môže prispieť na účet 20€ a viac SK 2909000000005208957584 a ako odmenu dostane Dosku z kadibudky, ktorá tam bola od roku 1985 až do roku 2023. Fotografie som doplnil do tohto druhého fotoalbumu.
TATRANSKÁ LEGENDA - VIKTOR BERÁNEK. – človečina – album na Rajčeti
VYSOKÉ TATRY - RYSY 11. august 2023
Po rokoch som sa zas rozhodol, že idem na Chatu pod Rysmi a možno dám aj Rysy. Viktor, Rysy a chata pod nimi sú spolu spriaznené duše už nejaký ten rok. Tu vyššie píšem o novej knihe, ktorú som si kúpil, mám ju už aj prečítanú a kupoval som si ju priamo v Chate pod Rysmi, to bol hlavný dôvod prečo som sa tam vybral. Mohol som si ju kúpiť v Žiarskej chate, kde som ju videl 10. augusta, keď som bol pozrieť staršieho brata Jozefa spolu s mladším bratom Ivanom, keďže obaja tam pracujú. Chcel som ju mať priamo z pod Rysov aj s razítkom, ktoré som si v tom chaose aký bol v chate zabudol naraziť do knihy. Nebol som na túre sám, ale s Luckou a Jakubom zo Svitu. Robil som im akože takého rodinného sprievodcu, keďže tam ešte neboli. Počasie nám prialo a bez problémov sme to dali spolu až na chatu a potom do Sedla Váha. Všade neskutočne veľa ľudí, pôsobilo to ako veľké mravenisko. V sedle sme sa rozdelili, ja som tu ostal a Lucka s Jakubom šli na vrchol Rysov. Na vrchole som bol už veľakrát a nejak ma odradili tie fronty turistov čo tam boli na chodníku aj na hore. Niečo som i v sedle nafotil a zostúpil dole k chate, kde som na nich počkal. Po chvíľke sme sa stretli, čo som sa čudoval, že tak skoro vyšli hore a zostúpili dole. Spoločne sme šli na Popradské pleso, kde sme si na terase Majláthovej chaty dali kapustovú polievku, bryndzové halušky a kofolu.
Potom sme sa zas rozdelili, ja na cintorín a oni na Štrbské pleso, kde mali auto. Na symbolickom cintoríne som zapálil svetieľka spomienok kamarátom, ktorý zahynuli v horách. Vlado Štrba pod Mount Everestom a Jano Neuvirth na Kôpkách v Tatrách. Asfaltkou dole k tatranskému vláčiku a do Popradu, kde som bol pri sestre ubytovaný.
Tu je zopár fotografii z toho výstupu a hlavne zostupu a tiež sú tam fotografie kadibudky, ktorá tam dnes už nieje, odfúkla ju víchrica a viac sa o tom píše vyššie : TA3 - RYSY 2023 – TULÁK PEŤO – album na Rajčeti
Je možnosť aj komentáre písať k tomu čo si práve prečítal a pozrel.
